HISTÓRIA FARNOSTI LITAVA
Prvá spomienka na Litavu je z r. 1135. Spomína sa ako Villa Lythva v zakladajúcej
listine bzovského prepošstva (Série parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis,
Strigonii 1894, Magyarország vármegyei és városai (Szerkeszti Dr. Borovszky, Samu)
najstaršia časť kostola pochádza z r. 1168
existenciu románskej kaplnky dokazuje listina Bela II. z r. 1135, ktorá bola napísaná vo
Vacove, v súvislosti s donáciami pre Bzovík, v listine sa spomína aj litavská kaplnka sv.
Margity
pôvod kostola spája tradícia s menom uhorského kráľa Belu IV., keď vraj utekal pred
Tatármi (12. apríla 1241 z prehratej bitky pri rieke Slaná), v týchto končinách prišiel
k osviežujúcemu potoku, pri ktorom si so svojim vojskom odpočinul a na pamiatku toho
tu vraj dal postaviť kostol. Dodnes sa čiastka litavského chotára volá Belakov /asi
z latinského Belae aqua/
na mieste pôvodnej kaplnky bol sčasti na jej románskych základoch postavený gotický kostol
– jeho stavba sa uskutočnila v rokoch 1320-1340
obyvatelia Litavy boli a sú až na krátke obdobie v 17. stor. rímskokatolíckeho vierovyznania
v r. 1614 kostol a fara boli zabraté evanjelickými kazateľmi ausburgského vyznania, ktorí
boli podporovaní bzovíckym zemepánom Fanchy /od 1614 do 1703/
v r. 1678 sa začína rekatolizácia okolitých dedín aj Litavy
farnosť bola zriadená v r. 1703, predtým patrila ako filiálka pod farnosť Senohrad
/Series parochorum, pag. 153/
prvým kňazom bol ustanovený MARTIN STIFFA /7. V. 1703 – 12. VI. 1704/
matriky sú vedené od r. 1713
k farnosti patria filiálky Trpín, Cerovo a Cerovské lazy
Trpín má kaplnku zasvätenú Panne Márie Nanebovzatej z r. 1889
vedľa fary je súsošie „Kalvária „ z roku 1807, postavené v ľudovo-barokovom štýle
v centre obce je socha sv. Jána Nepomuckého z r. 1867
kostol je zasvätený starokresťanskej mučenici sv. Margite Antiochijskej
veriaci z Litavy nepotrebovali pre seba veľký kostol, najmä kým v kostole stáli
do r. 1914, kým p. Bielov a Vician urobili dodnes slúžiace drevené lavice, potrebovali ho však pre pútnikov, ktorí od začiatku 18. storočia masovo putovali na Litavu
a zapisovali sa do Bratstva Božského Srdca Ježišovho, dodnes je táto úcta živá
a každoročne sa koná púť a deviatnik k Božskému Srdcu
výročný deň posviacky chrámu sa slávi na sviatok sv. Martina 11. novembra
v r. 1774 - 1798 – za pôsobenia Jána CZINGELA bola postavená terajšia fara
26. 5. 1786 kňaz Ján CZINGEL položil základný kameň na stavbu kostolnej lode, ku
gotickej lodi pristavili novú barokovú loď, tak sa stala gotická loď sanktuáriom nového
kostola a staré sanktuárium sa stalo sakristiou
výstavba lode s novou vežou bola ukončená 1. 10. 1790 /kostol zväčšovali
pravdepodobne aj pre množstvo pútnikov, ktorí sa zapisovali do Bratstva Božského
Srdca Ježišovho/, v r. 1869 žilo v Litave 694 obyvateľov
kostol bol renovovaný aj v r. 1851, o čom svedčí nápis nad hlavným vchodom do
chrámovej predsiene:
EXURREXITA FUNDAMENTATIS
CUM CONSENSU PATRONISUM
PROPRUSET MANUALI OPERA FIDELIUM
SUB GEORG OPECSKA PARR. LITAVIENSI
1851
1937 – 1945 vo farnosti pôsobil farár Karol LIŽBIN, za jeho pôsobenia sa ku chrámu
pristavila nová sakristia, ktorá tomuto účelu slúži dodnes a vtedy bol postavený aj
nový mramorový oltár, na chóre organ a predĺžil sa aj chór
1956 bola postavená najnovšia prístavba – schodište na chór z pravej strany kostola
bolo postavené za pôsobenia farára Kamila Chovana /1952 - 1956/
na veži sa nachádzajú tri zvony:
veľký s nápisom : Z MILODAROV LITAV. R. K. FARNÍKOV.1922,
stredný : je na ňom len rok 1922 /dva z r. 1922 boli namiesto zvonov,
ktoré boli odnesené počas I. sv. vojny 1914 - 1918
malý s nápisom : FUSA PER ADALBERTUM LITMAN A. D. 1835
na železnú konštrukciu boli upevnené za pôsobenia farára Jozefa PATÚCA /1958 – 1959/
z tohto obdobia je aj nápis na kostolnej stene za misijným krížom:
RENOVATUS A.D. 1959 SUBTIBUS ET MANUALI OPERA
FIDELIUM SUB. R.P. JOANNE XXIII. EP. AMBROSIO LAZIK,
JOSEPHO PATUC PARR. LITAVIENSI
O.A.M.D.G. et B.M.V.
Posledné opravy kostola, ako nové zastrešenie, vonkajšie vymaľovanie sa uskutočnili v druhej
polovici 80. Rokov, keď bol správcom farnosti Július Kupča.
na hlavnom oltári je socha Božského Srdca Ježišovho a po stranách socha sv. Petra
a socha sv. Andreja
Krstiteľnica – gotická zo 14. stor. kamenná, barokový vrchnák je drevený z 18. stor.
Kazateľnica – neskorobaroková , z druhej polovice 18. stor., je to polychromová
drevorezba na severnej stene lode
Oltárny obraz sv. Margity Antiochijskej – neskorobarokový z konca 18. stor., je to
olejomaľba na plátne, v pravom dolnom rohu je nápis: Renov. Franz Georg Wis
Mahler in Kremnitz 1835
po obvode kostolného múru je 14 zastavení KRÍŽOVEJ CESTY – sú to gypsové
reliéfy v drevených rámoch zaobstaral ich farár Kamil Chovan /1952 - 1956/
známou osobnosťou slovenského kultúrneho života sa stal ANDREJ TRENKUS, ktorý sa
narodil 29. II. 1836 vo Veľkých Kozmálovciach. Teológiu študoval vo Viedni. Ordinovaný
bol v r. 1859, v roku 1879 prišiel do Litavy, kde 16. VI. 1886 aj zomrel. Zaoberal sa štúdiom
dejín a osvetovou prácou v poľnohospodárskej oblasti. Publikoval viaceré články zo
slovenských dejín. Známa bola jeho práca „Hlavné pravidlá v poľnohospodárstve“, ktorá bola
publikovaná v Skalici v r 1866
Z evanjelických farárov, ktorí pôsobili na Litave je známy Matúš Roškovecius /1627/ je
jedným z mála autorov historickej piesne „Zpustatenie Uhrerské země pod Turky„
a protihabsburskej skladby „Píseň v bídné Uherské krajine„
Fara Litava - 1135 | Created 2010