Sv. Margita z Antiochie
patrónka kostola v Litave
Dátum sviatku podľa „Calendarium romanum generale“ je 20. júla.
• Sv. Margita, panna a mučeníčka z Antiochie v Pizídii.
• Narodila sa v druhej polovici 3. storočia v Antiochii v Pisidii /dnes toto mesto nájdeme severovýchodne od Isparty v Turecku/.
DETSTVO A MLADOSŤ
• Keď jej v detstve zomrela matka, dal ju pohanský otec vychovať k príbuzným na dedinu. Pestúnka bola tajnou kresťankou a vštepovala vieru v jediného Boha aj Margite. Po návrate do Antiochie sa jej otec zhrozil, že jeho vlastná dcéra sa stala kresťankou. Prikázal jej, aby sa zdržovala iba z dobytkom na poli. Tam ju však stretol pisídsky miestovladár Olibrius a zavolal Margitu medzi svoje krásne otrokyne. Rezolútne odmietal jej kresťanské presvedčenie a keď mu nebola po vôli dal Margitu mučiť a nakoniec sťať. /asi v r. 305 /
POMOCNICA V NÚDZI
• Sv. Margita sa počíta medzi 14 sv. pomocníkov v núdzi.
• Ako patrónka rodičiek sa stala jednou z uznávaných Štrnástich svätých pomocníkov, ktorých úcta dosiahla vrchol v 15. Storočí.
• Staré obrazy ju znázorňujú s inými slávnymi mučeníkmi a to so sv. Katarínou a sv. Barborou, líši sa od nich tým, že má na hlave korunku a v ruke drží holubicu, kríž a palmu pri nohách máva symbol pekla – draka.
LEGENDA
• Margita podľa legendy,/ ktorú spracoval Leo Zerhau / bola dcéra pohanského kňaza Aedisia z Antiochie vyhnaná pre svoju kresťanskú vieru z rodičovského domu. Neskôr upadla do rúk miestodržiteľa Olibria a ten sa pokúsil urobiť z nej svoju milenku. Kedže neuspel , mučili ju a zvádzali mnohými neuveriteľnými spôsobmi, až kým ju nepopravili. Podľa legendy jej odťali hlavu na námestí asi v roku 305.
NABOŽENSKÁ STRÁNKA
• Breviár zo Salisbury uvádza, že na sklonku života prisľúbila, že tí, čo napíšu alebo budú čítať príbeh jej života dostanú v nebi nesmrteľnú korunu a tí, ktorí ju budú vzývať v hodine smrti, uniknú úkladom diabla.
• V prísľuboch pamätala na tých, ktorí zapália na jej počesť sviece - tým sa dostane potrebnej ochrany.
• Pamätala aj na tehotné ženy a prisľúbila im pomoc pri nebezpečenstve spojené s pôrodom, že ich aj deti ochráni, čím si získala už v rannom stredoveku nesmiernu popularitu
• Pápež Gelasius v roku 494 vyhlásil jej legendu za apokryfnú / nepravý biblický spis neprijatý do kánonu inšpirovaných kníh/ a Margita nikdy nemala starobylý liturgický kult.
• jej meno sa prvý krát objavuje v martyrológii Rhabana Manura v 9. storočí
• stala sa slávnou predovšetkým v časoch križiackych výprav
RELIKVIE
• jej údajné relikvie preniesli v roku 908 z Byzancie do kostola San Pietro della Valle neďaleko Bodamského jazera, odtiaľ v roku 1145 ich preniesli do Montefalconskej katedrály a v roku 1213 časť z nich získali Benátky
SV. MARGITA
• bola vzývaná ako prímluvkyňa za rodičky a matky
• je patrónkou dobrého a priaznivého počasia keďže jej sviatok býva na začiatku žatvy, ľudová pranostika hovorí, že „Svätá Margita hádže kosák do žita.“ Takto je zobrazená aj vo farskom kostole v Litave nad oltárom, ako mladé dievča s kosákom v ruke.
• Preto je uctievaná aj ako prímluvkyňa za dobrú a hojnú úrodu.